Inga Luptáková

Moj zivot bol krasny, i ked kratky. Mozno som mala vsetko: super karieru, milovaneho priatela, fantastickych rodicov. Kariera a peniaze pre mna vela neznamenali. Chcela som "maleho cloviecika". Avsak polozka "zdravie" sa nenachadzala v mojom portfoliu. I napriek tomu som sa vedela smiat, byt stastna a uzivat si zivot cestovanim, turistikou. Hory bola moja laska, kedze slniecko pri mori bolo mi nepriatelom pre moju chorobu. Po dlhom case sa ohlasil "maly cloviecik". Niekto by povedal, ze uz som mala vsetko. Mozno to aj chvilu aj tak vyzeralo. Lieky a tehotenstvo sa vylucovalo, tak som ho musela zvladnut bez nich. Trpela som neskutocne, ale nedala som najavo nic znat. Vsetko som robila pre "maleho cloviecika". Ked sa Kubko narodil, bola som nesmierne stastna, ale nebolo mi dopriate ho vidiet aspon raz. Vlastne raz ano, ked bol este v inkubatore. Potom uz len cez fotky. Tehotenstvo si vyziadalo svoju dan. Kubko nikdy nespozna svoju mamu. Dala som svoj zivot za zivot iny. Nelutujem. Budem zit nadalej v mojom synovi.