Ján Pavol II.

Jan Pavol II., latinsky: Ioannes Paulus II, (vlastnym menom Karol Jozef Wojtyla ) bol 264. papez v obdobi pontifikatu (1978 - 2005), prvy netaliansky papez od roku 1522 a najmladsi od roku 1846.
Polsky teolog, intelektual, basnik, dramatik, profesionalny filozof vyskoleny vo fenomenologickej tradicii, ktora sa snazila pokrestancit existencializmus; na druhej strane zbozny clovek milujuci kulturu ludoveho katolicizmu, kostoly, zazraky, pute, svatych, ruzenec a Matku Boziu.
Jeho viac ako 100 zahranicnych ciest pritiahlo enormne davy ludi (niektore stretnutia boli vobec najmasovejsie v historii). Tymito cestami presiel vacsiu vzdialenost ako ostatni papezi dohromady. Ludia sa na neho pozerali ako na most zblizujuci rozne narody a nabozenstva, na co sa pocas svojho pontifikatu najviac sustredil.
Papez Jan Pavol II. blahorecil a kanonizoval viac ludi ako hociktory z jeho predchodcov. Do oktobra 2004 to bolo 1 340 ludi. Ci to bolo viac ako vsetci jeho predchodcovia dohromady, ako sa to niekedy prezentuje, je tazke dokazat, pretoze zoznamy skorsich kanonizacii su neuplne, chybaju alebo su nepresne.
14. marca 2004 dlzkou svojho pontifikatu predstihol pontifikat papeza Leva XIII. a jeho posobenie vo funkcii papeza sa stalo tretim najdlhsim v historii (po Piovi IX. a sv. Petrovi). Dlzka jeho sluzby este viac kontrastuje s dlzkou pontifikatu jeho predchodcu Jana Pavla I., ktory nahle zomrel po 33 dnoch po nastupeni na celo katolickej cirkvi. Na jeho pamiatku si jeho nastupca Karol Wojtyla zvolil meno Jan Pavol II.
Papez Jan Pavol II. zomrel po dlhom boji proti Parkinsonovej chorobe a dalsim chorobam v prvu sobotu po Velkej noci, 2. aprila 2005, o 21:37 miestneho casu (19:37 GMT). Jeho posledne slova boli ,,Pozwolcie mi isc do domu Ojca" (Nechajte ma ist do domu Otca).