Katarína Bednárová

Boli to ruky obycajnej dedinskej zeny, ktora sa narodila pred 86. rokmi vo Vajnoroch
a prezila tu cely svoj zivot. Ako jedna z poslednych chodila aj cez vsedny
den oblecena v tradicnom odeve, lahko ste ju teda na ulici spoznali. Okrem prace
na poli ci vo vinohrade stihli jej ruky za cely ten cas vytvorit kopec malovanej,
ale najma vysivanej krasy. Ved rucne prace ju na miestnej ludovej skole vyucovala
Katarina Bruderova! Dokazom toho su nastenne malby vo vajnorskom kostole a ludovom
dome. Malovala a vysivala obrazy pre rodinu alebo pre znamych ci menej znamych, a to najma pri zivotnych jubileach a slavnostnych prilezitostiach (svadby, promocie a pod.). Zdobila aj bezne domace textilie, krojove sucasti ci sakralne rucha, ktore najdete nielen u nas v kostole ci inde na Slovensku, ale stretnete sa s nimi po celom svete. Vsetko, co vzislo z jej ruk, pokladala za sucast svojho zivota. Vysivala a malovala pre radost a dolezite pre nu
bolo, ak sa jej veci pacili ludom, pre ktorych boli vytvorene. Pripada vam to povedome? Mozno ste uz podobne slova citali a mozno vam aj pripominaju konkretneho cloveka. Nuz, ano. Skromny clovek so zlatymi rukami, teta Katarina Bednarova, ktora nam zomrela
27. oktobra 2008. Clovek, ktoreho budu postradat nielen jej blizki, ale ktory bude chybat aj nam ostatnym. Nam, ktori si ctime a udrziavame tradicie nasich predkov.

Poznate porekadlo, ze co mozes urobit dnes, neodkladaj na zajtra? V tomto pripade to plati dvojnasobne... tolko som odkladala navstevu u tety Katariny, aby som sa s nou poradila o vajnorskych ornamentoch, az... som ju nestihla. A aj preto sa budem bit za dedicstvo, ktore nam tu ona a jej podobne zenicky zanechavaju.

Budem sa bit za to, aby aj ostatni vedeli, ze tu take zeny boli a stale este su. Nuz, vazeni, majme sa krasne, majme sa folklorne, pokracujme a nezabudajme.

Renata Zelichovska