Juraj Lopata

Narodenim cloveka sa svet stava krasnejsi, umrtim cloveka sa stava chudobnejsi. (Max Kasparu)...

Narodil som sa v milujucej rodine s troma sestrami a rodicmi, ktori sa o nas starali s laskou. Ako ubiehal zivot, rastol som do dospelosti a uz na vojne som bojoval o zivot pre otravu hubami. Chvala milostivemu Bohu som to prezil v zdravi, a mohol spokojne zit a pomahat svojim rodicom starat sa o nas dom, aj o nich. Pomahala mi velmi aj moja sestricka Helenka s rodinkou, za ktoru sa prihovaram u Nebeskeho Otca kazdy den, aby jej vynahradil vsetko, co pre mna urobila a stale robi. Spolu sme v roku 2006 pochovali otca a spolu sa pretlkali zivotom v stastnych aj smutnych dnoch. Vsetko bolo v poriadku, kym som v roku 2009 nedostal silny infark, ktory navzdy zmenil zivot mne aj celej mojej milovanej rodine. Zacali vysetrenia, pobyty v nemocniciach a so mnou to islo dolu vodou. Zacal som uberat na vahe...chradnut...dokonca mi zacali vypadavat vlasy...ku koncu som mal tolko diagnoz, ze nebolo mozne vratit sa spat do normalneho zivota...
Odisiel som navzdy v pondelok 12. aprila minuleho roku s usmevom na tvari...