Micka

Micka bola moja princezna macicka, moje macacie dievcatko a svojimi zelenymi ockami rozziarila moj svet.

Co povedat. Micka bola s nami od jari roku 2003, ked sme si ju zobrali ako trojtyzdnove maciatko zo skolky v Karlovej Vsi. Prvy mesiac sme s nou denne chodili k veterinarovi, lebo sme ju dostali skor, ako sme mali a nevedela sama bez mamy ani vylucovat. Kym presla obyvacku, tak si dvakrat pospala :) Bola taka mala, ze som ju domov priniesol na dlani jednej ruky. Asi preto si podla mna o nas myslela, ze sme jej rodicia. Ako vyrastala, postupne preberala vladu nad celym bytom :) Ked sa jej nieco nepacilo, vycikala sa do rohu :) Vyrastla z nej krasna macka - moja macacia princezna, macacie dievcatko. Mala zvlastnu, ale krasnu povahu. Bola panovacna, tvrdohlava a majetnicka, ale bola aj velmi nezna a plna lasky, ktoru mi rada prejavovala. Jej najoblubenejsim maznanim bolo, ze mi lezala na hrudi, ked som ja lezal na chrbte a pozeral telku, alebo som oddychoval. Musel som ju pri tom hladit a casom sa ona naucila ma hladit svojou rucickou po tvari. Casto pri tom zabudla zatiahnut svoje ostre nechtiky :) Podobala sa na perzsku macku - akoby sa mi tym chcela odvdacit za to, ze som si ju zobral - este pred tym som povodne chcel perzsku macku. Vecer vzdy prisla za mnou do postele a noc prelezala vedla mna. Vytrucovala si vlastne zachody v predsieni aj spalni. Rada lenosila a maskrtila. Vyrastala na striedke zo syru Camembert a mala rada masove vyrobky, najma salamu :) Bola velmi zvedava, este ako mala sa raz v noci pokusala vyskocit na policku nad postelou a spadla pri tom na mna. Uz som spal a ked na mna spadla, doskriabala mi celu tvar. Zobudil som sa akoby ma presiel v spanku tank :) Inokedy zas pri ceste autom, ani neviem ako, vyliezla na palubnu dosku a prechadzala sa mi za volantom :) Rada sa hravala s vrchnacikom od mineralky, ktory nahanala po celom byte a nikdy nevynechala prilezitost vymotat cely toaletny papier z rurocky :) Ked sme si priniesli Lulu (nasu druhu macicku), vybudovali si medzi sebou svojsky vztah a Micka v nom dominovala, Lulu sa podriadila. Zriedka sa pobili, ale myslim, ze sa mali radi a nenudili sa doma, ked sme boli v praci. Ako starla, zacala priberat. Velmi rada jedla a vzdy podvecer netrpezlivo cakala na vydaj stravy :) Stale vsak bola taka krasna a vznesena a mala svoj typicky, jedinecny, nezbedny vyraz v ockach. Velmi sa bala lekarov a bola tazko vysetritelna. Aj preto som vahal odniest ju k lekarovi. Vzdy pred tym som jej musel dat utlmujucu tabletku :( Kazdu navstevu u lekara brala ako zradu a bola na mna potom urazena. Ludia okolo nas ju mali radi. Bola s nami kratko, len necelych trinast rokov :( Vycitam si a opravnene, ze som pre nu neurobil viac. Vravi sa, ze macka ma sedem zivotov, nie je to pravda, Micka mala len jeden, kratky a uz tu nie je. Keby som ju vzal k doktorovi pred par dnami, mozno by ju zachranili. Dufam, ze mi to odpusti a ak niekde je, ze ma tam pocka a ked tam pridem aj ja, uvidim jej krasny nezbedny pohlad. Micka mi dala vela, omnoho viac, ako som dal ja jej. Vdaka nej som ziskal absolutnu uctu k zivotu v akejkolvek forme, dokonca aj k hmyzu, ktory velmi nemusim. Dokazala mi, ze medzi clovekom a zvieratkom moze existovat velka a uplna laska. Lubila ma bezvyhradne, bez akychkolvek podmienok a svoju lasku mi dokazala prejavovat cely svoj kratucky zivot. Zaroven bola vzdy pripravena prijimat moju lasku a vzdy z toho mala radost. Vzdy, ked som prichadzal ma cakala a tesila sa z mojho prichodu. Kolko krasnych chvil som s Tebou Micka prezil, ked si ma lovila a prezradzala Ta len hlavicka vyklonena spoza rohu, ked si sa hnevala, ze preslapujem v kupelni a rusim Ta v lenoseni na podlozke pod umyvadlom, ked si si vecer dupkanim ustielala vedla mna na posteli, ked si rucickou zhadzovala figurky stolnych hier :)  Mickin odchod je strata s ktorou sa neda vyrovnat. Nevazil som si dostatocne chvile, ktore som s mojou Mickou travil, neuvedomoval som si, ako su pominutelne. Necelych trinast rokov preslo ako minuta a zrazu tu Micka nie je. Ked mi predvcerom vecer lezala Micka na hrudi a pozeral som telku a ked som ju potom k sebe priniesol do postele, netusil som, ze je to navzdy posledny krat, co sa maznam so svojou macacou laskou. Preco som si len neuvedomil, ze jej apatia a nechut k jedlu v poslednych dnoch su znakom choroby, ktora jej pomaly pozierala zivotnu silu a jej male a nezne telicko. Preco som len z pohladu jej krasnych zelenych oci nevycital bolest a prosbu o pomoc? Mozno este mohla byt so mnou, mozno som nemusel pisat tieto riadky, mozno som tomu celemu na vine. Zostalo po nej len prazdno v byte a hrozna bolest zo straty. Nieto rozdielu medzi clovekom a zvieratkom. Rovnako ako mi jedia, vylucuju, maju dve oci, dve usi, nostek, vedia sa tesit, smiat, hnevat aj plakat a vedia lubit. Maju vsetky dobre ludske vlastnosti, ale ziadnu zlu. Nie su zavistlive, skodoradostne, vypocitave, zakerne. Chcu zit a boja sa smrti - slza, ktora sa Micke skotulala z ocka v momente skonu je toho dokazom - kiez by som ju nikdy nevidel. V poslednej chvili bola sama bezo mna, len s lekarom. Boze, kiez by vedela, ze som ju neopustil, ze som ju miloval a milovat budem. Kiez by na mna cakala, ked pride moja chvila. Smrt je hrozne nespravodliva. Preco musela zomriet tak skoro? Je tazke pisat tieto slova, ked pre slzy nevidim na klavesnicu. Spi sladko moja mala cierna princezna, chybas mi!

Spi sladko moja Micka