Helenka Križanová

Teta ,tetka, tetinka.....akoby to bolo vcera co ste sedeli na stolicke vedla pece ,bradou opreta o palicku...pod nohami Vam lezal Deno..a ja som len pocuvala ako se sa mali kedysi,ake to bolo pekne...ako kedysi ludia k sebe blizsie mali...ako ste miesili tie uzasne kolace....ten usmev co ma vzdy privital a mile slova...:)
Jedna smutna sprava vsetko zmenila..v to rano sme prisli tak rychlo ako sa dalo...bali sme sa,ze uz vas ani nestihneme,ale ten tam hore nam dal este par tyzdnov na to aby nas nieco naucil a ukazal odvahu a trpezlivost, aku moze clovek v sebe v poslednych
chvylach najst...
Boli sme svedkom Vasej odvahy a statocnosti proti bolesti ....a vytuzenu ulavu, ktoru Vam priniesol koniec,ste prijali s usmevom na tvari...
Dakujeme Vam,podarilo sa Vam nieco vzacne,naspat spojit rodinu...