Milena Minka Láskavá

KED POSLEDNE SLOVA Z PIER SA VYTRATIA
A MYSLIENKY NAVZDY VANOK ODVEJE,
VSETKY TUZBY A NADEJE SA STRATIA,
UZ NIKTO Z NAS SA S TEBOU NEZASMEJE.
KED SLZY NAVZDY USCHNU NA TVOJEJ TVARY A VLASKY
ZOSTANU NEHYBNE STAT,
NASE SRDCIA PUKAJU OD BOLESTI A ZIALU.
VRAT NAM JU BOZE, PROSIM VRAT!
KED OCI SA NAVZDY ZATVORIA
A Z PLUC VZDUCH POSLEDNY KRAT VYDYCHNES
DVERE DO NEBA SA OTVORIA,
OD SMRTI K ZIVOTU NIET NAVRAT!
POHLADENIE CHLADOM NAS MRAZI,
JEHO TEPLO ODISLO NIEKDE VDIAL,
KAZDA SEKUNDA BOLEST NAM DO SRDCA VRAZI,
ZOSTAL LEN SMUTOK A ZIAL.
POSLEDNY KRAT TI RUCKY ZOVRIEME,
ICH DOTYK OSTANE NAVZDY V NAS.
PRECO SI OD NAS ODISLA,
TO NEVIEME, NO PYTAME SA TO ZAS A ZAS.
VSETKO SA LEN V SPOMIENKY PREMENI
A VANOK ICH ODFUKNE NAVZDY PREC,
NIKTO Z NAS SA UZ SMIAT NEMIENI.
VSETKO UTICHNE, USTA STRATIA SVOJU REC.
KED PRIKLOP TRUHLY SA OZYVA,
POSLEDNE ZBOHOM SA VSADE SIRI,
TVOJ STRAZNY ANJEL K SEBE TA VOLA
DO SVETA, KDE NIE SU ZIVI.
DAVAME TI POSLEDNE ZBOHOM
A HLAS SA NAM CHVEJE,
UZ NIE SI S NAMI, SI V NEBI, S BOHOM.
ODISLI S TEBOU AJ VSETKY NASE NADEJE.

Pamatas ako som prisla ze tebou s placom, ze nezvladnem zit na Slovensku bez teba,preto ze ty si bola v Taliansku a ja na Slovensku,vzdialenost 900 km nas rozdelovala,a ty si sa len usmiala a povedala:"si moja dcera, takze zvladnes vsetko co len chces".

A mala si pravdu, zvladla som zivot na Svk, primacky na strednu skolu, maturitu a ty si sa vzdy snazila stat pri mne aj napreik tomu ze nie vzdy si mohla,ale vzdy si nasla riesenie.. no ked si potrebovala najviac ty mna ja som tam nebola.. Nieze by som nechcela,osud to tak chcel :( Ja viem, si moja mama, clovek, ktory ma vychoval a cely zivot obetoval len pre mna, no ked som pocula posledny verdikt lekarov, ze umieras, v tu chvilu som tam stala a prosila nebo aby mi ta nevzal.

Zrazu bolo take tazke prist k tvojej posteli.Este tazsie bolo povedat Tebe ako velmi ta nechcem stratit, ako velmi ta lubim a co vsetko pre mna znamenas a, ty si to uz necitila :( aj ked nieco v mojom vnutri mi vravelo,,pocuje ta,,!!

Tak velmi som sa v tu chvilu na teba hnevala, pamatas?

Bola si vtedy pod pristrojmi, bola si taka pokojna a ja som ta hladkala a hovorila, ako velmi ta lubim a plakala som, no napriek tomu som ti slubovala, ze nabuduce ked pridem, tak uz ta vezmem domov. Klamala som. Klamala som ako si klamala ty mne, ze ma nikdy neopustis a stale budes so mnou. Tak, kde si? Kde si, ked potrebujem, aby si prisiela ku mne a povedala mi, ze som cela po tebe, presne ako ty....ze boj ktory zacneme treba vzdy bojovat ,ze vzdy treba ist dopredu...tvoje objatie a tvoj stisk ruky budem vecne hladat a cakat nan...
Na tvoju poslednu rozlucku som si dala zalezat na vybere oblecnenia ktore si tak rada nosila a ja som ti ho sama vybrala a potom kupila,na uprave vlasov kde mojou ako i tvojou podmienkou vzdy bolo aby nechybala ofina,presne tak ako by si si to priala.
10.10.2011 to bude presne 10 meciacou co tu nie si,este aj tie cisla su take osudne , no ja na teba stale myslim kazdy den. Stale mi nejde do hlavy, ze si dala prednost smrti pred zivotom, nechapem to.. no viem ze keby to bolo na tebe tak si tu...uz si nemohla rozhodovat ty...

No, chcem aby si vedela, ze vetu, ktoru som ti povedala pred par mesiacmi ci rokmi, stale plati. Tu vetu si urcite pamatas ,,na mna sa vzdy mozes spolahnut". Nikdy som sa nehambila zato, ze si mojou mamou. Prave naopak, bola som a som stale na teba velmi hrda, no v tom momente som nevedela ako dosiahnut, aby si zacala bojovat. Mozno, som sa nesnazila dostatocne, jedno viem, ak by sa dal vratit cas, zachovala by som sa uplne inac a urcite by som ti nedovolila to tak jednoducho vzdat.

Nikdy sme sa na seba nevedeli dlho hnevat a tak ti slubujem, ze urobim vsetko preto, aby som ti aj tentokrat odpustila. Tento list si mozno precita viacero ludi, pretoze chcem, aby kazdy vedel, aka si bola vynimocna mama a clovek, pretoze ty si to zasluzis.Chcela som ti zavolat tak -ako som zvykla.Uz som brala do ruky telefon,ked som si uvedomila,ze nemozem,nemam kde...nemam cislo...moje jediny sen je,keby ste tam v nebi mali telefon :(