Miroslav Motyka

Drahy Mirko,
keby laska dokazala najst cestu do neba a keby spomienky boli schodmi, vysli by sme hore a priviedli si ta spat.
Neostava nam vsak nic ine, len sa pozerat nahor a verit, ze sme ziskali dalsieho anjela strazneho.
Iste by si si prial, aby sme spominali nie na bolest a prehry, ale na hodiny stastia a na krasne slnecne dni.Casom sa hadam naucime usmievat sa vzdy, ked na teba budeme mysliet. Usmievat sa preto, ze si tu s nami bol a ze si zanechal v nasich zivotoch a srdciach
nezmazatelne stopy. Tak strasne mi chybas, stale viac a viac. Chybas nam tu vsetkym, ale pre mna si tu stale a vzdy budes.
DAKUJEM ZE SOM TA ASPON TU CHVILU V ZIVOTE MOHLA MAT!!!!!!!!!!!!!!!
Lubime Ta a dakujeme Elenka.

Miloval som zivot a teraz davam na svojich blizkych pozor z neba .