Václav Havel

Vaclav Havel (* 5. oktober 1936, Praha, CSR - + 18. december 2011, Hradecek) bol cesky spisovatel a dramatik, jeden z prvych hovorcov Charty 77, veduca osobnost politickych zmien v novembri 1989, byvaly prezident Ceskoslovenskej socialistickej republiky a Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky, posledny prezident Cesko-Slovenska a prvy prezident Ceskej republiky.

Vaclav Havel sa narodil v Prahe v znamej prazskej podnikatelsko-intelektualskej rodine spatej s ceskym kulturnym a politickym dianim 20. az 40. rokov. Jeho otec Vaclav M. Havel bol architekt, stavitel a Rotarian. Jeho stary otec postavil prazsky Palac Lucerna, jeho stryko zalozil Filmove studio Barrandov. Do svojich desiatich rokov zil ciastocne v dome, ktory postavil jeho stary otec u Tisnova na Morave.

Po nastupe komunistov k moci v roku 1948 sa prvorepublikove aktivity rodicov stali dovodom, preco Havlovi nedovolili po skonceni zakladnej skoly dalej riadne studovat. Preto nastupil v roku 1951 do ucebneho odboru ako chemicky laborant a vecerne studoval gymnazium. Z kadrovych dovod nebol prijaty na ziadnu vysoku skolu humanitneho zamerania, a preto dva roky studoval na ekonomickej fakulte Ceskeho vysokeho uceni technickeho.

Po skonceni zakladnej vojenskej sluzby (1957-1959) pracoval ako javiskovy technik (najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zabradli) a dialkovo studoval dramaturgiu na divadelnej fakulte Akademie muzickych umeni (DAMU). Uz od svojich dvadsiatich rokov Havel aktivne prispieval do literarnych casopisov ,,Kveten", ,,Tvar" a ,,Sesity". Neskor zacina ,,Divadlo Na Zabradli" uvadzat jeho alegoricke hry, zamerane proti sucasnej situacii v spolocnosti. V roku 1964 bola uvedena jeho prva hra Zahradni slavnost. V roku 1964 sa Havel po osemrocnej znamosti ozenil so svojou prvou zenou Olgou Splichalovou, ktora ho sprevadzala tazkymi zivotnymi skuskami.

Disident
Pocas ,,Prazskej jari" posobil v Klube nezavislych spisovatelov a Klube angazovanych nestranikov. S nastupom tzv. normalizacie, ktora nasledovala po potlaceni ,,Prazskej jari" 1968 sovietskymi tankami, musel opustit divadlo. Sustavne vystupoval proti politickej represii. Po potlaceni ,,Prazskej jari" Havel pokracuje v tvrdej kritike rezimu. V tejto dobe nesmie vykonavat svoje povolanie a pracuje ako robotnik v trutnovskom pivovare, sucasne pise do samizdatovych ,,Lidovych novin".

V roku 1975 napisal otvoreny list prezidentovi Gustavovi Husakovi a vyvrcholenim tejto cinnosti bolo publikovanie Charty 77 v januari roku 1977. Havel bol spolocne s Jirim Hajkom a Janom Patockom jednym z prvych troch hovorcov tejto obcianskej iniciativy, ktora pozadovala dodrzovanie zakladnych prav a slobod v Ceskoslovensku. V aprili 1979 sa stal spoluzakladatelom ,,Vyboru na obranu nespravedlive stihanych". Tieto politicke aktivity mu priniesli 5 rokov vo vazeni.

V druhej polovici 80. rokov bol Havel este dvakrat uvazneny, naposledy v roku 1989. V tej dobe uz komunistickemu rezimu dochadzal dych a bolo len otazkou casu, kedy sa masova nespokojnost prejavi v priamom strete so statnou mocou. Tiez preto podpisali novu peticiu ,,Nekolik vet" desattisice ludi, na rozdiel od Charty 77, pod ktorou sa objavili podpisy niekolko sto obcanov.

Prezident
V novembri 1989 sa stal veducim predstavitelom ,,Neznej revolucie". Do cela nasledneho obcianskeho hnutia sa postavili studenti a umelci. Na stretnuti v ,,Cinohernom klube" 19. novembra bol Havel ustanoveny za vodcu ,,Obcanskeho fora" a ako jeho kandidat bol 29. decembra 1989 este komunistickym Federalnym zhromazdenim zvoleny po 40 rokoch za prveho ceskoslovenskeho nekomunistickeho prezidenta.

Druhykrat bol zvoleny za prezidenta po slobodnych volbach, 5. jula 1990. Pocas jeho druheho funkcneho obdobia vsak narastali rozpory medzi vtedajsou ceskou a slovenskou politickou reprezentaciou v nazoroch na buduce usporiadanie. Hlboky rozkol vo Federalnom zhromazdeni viedol k tomu, ze Havel neziskal v julovych volbach v roku 1992 dostatok hlasov. Hoci bol poziadany, aby zotrval vo funkcii, nez bude zvoleny novy prezident, odstupil 20. jula 1992 zo svojej funkcie a na niekolko mesiacov sa z politickeho zivota stiahol. Dna 26. januara 1993 zvolila Poslanecka snemovna Vaclava Havla za prveho prezidenta Ceskej republiky.

Jeho zena Olga sa po boku hlavy statu venovala predovsetkym charitativnej cinnosti. Inspirovana pracou vo ,,Vybore na obranu nespravedlive stihanych", zalozila v roku 1990 ,,Vybor dobre vule", ktoreho cinnost sa zamerala na pomoc telesne a mentalne postihnutym. V roku 1996 vsak po dlhej chorobe zomrela a Havel sam uspesne bojoval s tazkym nadorovym ochorenim. V roku 1997 sa ozenil s hereckou Dagmar Veskrnovou. V roku 1998 bol znovuzvoleny do funkcie prezidenta. Posledne roky jeho vlady citelne poznamenali ako zdravotne problemy, tak aj prehlbujuci sa suboj s Vaclavom Klausom. Prezidentsky mandat vyprsal Havlovi 2. februara 2003. Jeho nastupcom sa stal byvaly premier Vaclav Klaus.

V druhej polovici svojho prezidentskeho obdobia skorigoval svoj doterajsi prevazne pacifisticky postoj a vyjadril niekolkokrat podporu vojenskym zasahom, najma utoku NATO proti Juhoslavii a vojne USA proti Iraku.

V prezidentskom urade bol vnimany trochu kontroverzne. Jednym z jeho prvych krokov bola rozsiahla amnestia, pri ktorej boli prepustene dve tretiny kriminalnych vaznov (politicki vazni sa na slobodu dostali este pred jeho nastupom do funkcie). Vyznamna cast verejnosti napriklad nesuhlasila s poctom udelenych milosti a s udelenim milosti, ktore zasiahli do sudnych procesov proti Havlovym znamym.

Havlovu popularitu u sirokej verejnosti znizil i sobas s Dagmar Veskrnovou. Politicki oponenti, napr. Vaclav Klaus, Havlovi vytykali prilis aktivne zasahovanie do beznej politiky, predovsetkym aktivne zasahy do formovania vlady (najma zostavenie uradnickej vlady v cele s Jozefom Tosovskym v roku 1997), vyuzivanie prezidentskeho veta a dalsich pravomoci. Dalsim predmetom kritiky sa stalo zakulisne vedenie politiky, podpora tzv. stranam Hradu (KDU-CSL, Unie svobody - Demokraticka unie) alebo Havlova podpora obcianskej spolocnosti.

Zatial co v Cesku jeho popularita pocas doby v prezidentskom urade skor klesala, renome v zahranici to nijako neovplyvnilo. Havel zostal urcitou ikonou boja za slobodu a demokraciu. Byvala ministerka zahranicnych veci USA Madeleine Albrightova o Havlovi prehlasila: ,,Prezident Havel urobil cesky narod hrdym, i ja som vdaka nemu hrda na to, ze som sa ako Ceska narodila. Myslim si, ze bude velmi chybat na medzinarodnej scene. Pre mnoho ludi na celom svete znamena slovo 'Havel' a 'Cech' jedno a to iste. Havel polozil Prahu a celu Cesku republiku na mapu doby po studenej vojne."